Obec Boťany sa v prameňoch spomína od 13. storočia ako osada majetku comesa Beche.Roku 1332 ako vyvinutá obec pod názvom Bocian, Bathian s vlastným rímskokatolíckym kostolom. V priebehu dejín sa názov obce vyvíjal roku 1404 Bacchian, 1429 Baytam, 1480 Bottyan, Battyan, 1808 Boťany, maďarsky Battyán, Bottyán.
V XIV. storočí vlastníkmi dediny boli rodiny Bacskai a Bottyán. V stredoveku patrila rôznym zemepánom, od začiatku 15. storočia Pányiovcom, neskôr (v 16. storočí) Tárkányiovcom (dali postaviť kaštieľ pri obci) a v minulom storočí Sennyeyovcom. V roku 1763 celá obec vyhorela. V minulosti bola administratívne súčasťou Zemplínskej stolice (župy), dnes patrí do okresu Trebišov.
Z hľadiska návrhu erbu obce má významnú úlohu historická pečať obce ako heraldický východiskový prameň.
Jediným prostriedkom overenia platnosti úradných listín v stredoveku je pečať. Nič nebolo ľahšie, ako pečaťou označiť listinu a takto ju obrazom dobre vnímateľným overiť. Potom nebolo potrebné, aby vyhotovateľ, alebo ten pre koho vyhotovili listinu vedel čo i len sa podpisovať.
Tento stav, čo privodil v počiatkoch nutnosť, účelnosť a zvyk neskôr zakotvili v zákonoch. Keď v XV. Storočí sa relatívne rozšírila znalosť písania pečiatka si zachovala svoje jedinečné postavenie. Aj keď sa postupne objavuje pod odtlačkom pečate aj podpis – odtlačok pečate overuje listinu a podpis slúži ako zvýšená záruka na sľuby dané v listine. Samozrejme forma a obsah pečatí v priebehu vekov sa tiež menila.
Obec Boťany (ako všetky dediny v minulosti) doteraz vlastný erb nemala. To však neznamená, že by v obecnej administratíve nepoužívala vlastné symboly s istou právnou mocou. Túto funkciu plnila obecná pečať.
Najstaršia známa pečať obce Boťany pochádza z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok typária z roku 1787 sa nachádza v Archíve Zemplínskej župy (Zemlén megyei levéltár) v Sátoraljaújhelyi na písomnosti z roku 1789.
Na pečati s kruhopisom BOTTYÁN . 1787 . je vyobrazený stojaci žeriav držiac kameň v pazúre. Podobné znamenie (žeriav stojaci na pôde) obsahuje i mladšie pečatidlo (1870) s kruhopisom : * BATTYÁN HELYSÉG PECSÉTJE 1870.
Pre vek a autentickosť tohto znamenia pre návrh erbu sa vychádzalo zo staršej pečate obce.
V symbole sa bude mienená skutočnosť zrkadliť, nie jeho vonkajší vzhľad, ale jej podstata. Symbol sa teda nevzťahuje k telesnej podobe, ale k duchovnému obsahu. Symbol predstavuje viac, ako znázorňuje. Symbol a pojmy s ním spriahnuté – ako metafóra, podobenstvo, analógia – tvoria rad, v ktorom jednotlivé pojmy stoja síce vedľa seba, ale súčasne sa vzájomne prelínajú.
Symbol na pečati obce – žeriav – pre svoje vlastnosti a návyky mal vo viacerých starých kultúrach symbolický význam. V antike žeriava obdivovali pre jeho neúnavnú schopnosť letu a jeho krídlo súžilo ako amulet proti únave. Jeho pravidelné návraty z teplých krajín, ktoré ohlasovali príchod jari, ho predurčovali stať sa symbolom znovuzrodenia (v kresťanstve symbolom zmŕtvychvstania).
Podľa barokového básnika Hohberga (1675) bol žeriav symbolom ostražitosti: „Žeriav, aby v noci bdelý bol, kamienok do pazúrov uchmatol, drží ho a nepustí, určite pritom nezaspí...“ Uvedený popis symboliky žeriava s kameňom sa presne hodí na historickú pečať obce.
